Princíp robotického ramena spočíva najmä v jeho štruktúre a riadení pohybu.
Robotické rameno možno považovať za otvorený kinematický reťazec, ktorý sa skladá zo série článkov zapojených do série prostredníctvom rotačných kĺbov. Aby bolo možné študovať vzťah medzi týmito spojmi, súradnicový systém je zvyčajne pripevnený ku každému spoju a je opísaný vzťah medzi týmito súradnicovými systémami. Denavit a Hartenberg navrhli všeobecnú metódu, konkrétne metódu DH, ktorá využíva homogénnu transformačnú maticu 4x4 na opísanie vzťahu medzi dvoma susednými väzbami, čím sa odvodí homogénna transformačná matica koncového súradnicového systému vo vzťahu k základnému súradnicovému systému a vytvorí sa kinematická matica. rovnica robotického ramena.
Okrem toho sa robotické rameno ako pomocný nástroj široko používa v rôznych oblastiach na zlepšenie efektivity práce a zníženie pracovného zaťaženia. Rôznorodosť jeho typov a oblastí použitia robí z robotického ramena nenahraditeľné a dôležité vybavenie v modernom priemysle, lekárskej starostlivosti, vedeckom výskume a ďalších oblastiach. Vo výsledkoch vyhľadávania však nie sú žiadne priame informácie o konkrétnych typoch robotických ramien, možno ich však klasifikovať podľa aplikačných scenárov, štrukturálnych charakteristík a metód pohybu robotických ramien.












